Moji starí rodičia žili na lazoch. Často som k nim s láskou chodievala nielen v čase prázdnin, ale aj cez soboty a nedele. Nevedela so sa dočkať voľného dňa, aby som sa rozbehla hore kopcom k malej učupenej chalúpke.
Chalúpka to síce bola malá, ale tá záhrada vôkol ! Žiadny plot, žiadna zábrana- celé hektáre pôdy a lúk, časti lesa, potoky- to všetko bola záhrada starkých.
V každom ročnom období to bola iná krása.
- Iný pohľad na jar, keď sa príroda prebúdzala k životu, keď vŕba pri potoku púšťala prvé púčiky, keď trávička bojazlivo vykukovala zo zeme. Zvieratá v maštali sa tiež tešili tomuto pohľadu a starký ich hneď veru poslal pokochať sa krásou. Zahryznúť si čerstvej trávičky. Aj sliepky vedeli, že je jar- pobehovali po dvore jedná radosť.
- V lete bol nádherný pohľad na pokosené lúky, snopy sena, v ktorých sme sa tak radi vyvaľovali a nechali sa hladkať slniečkom. Ešte že to slnko nevie rozprávať a nemôže teda prezradiť tajomstvá prvých detských lások. S babičkou sme každý deň chodili zberať rôzne bylinky- pŕhľavu na čajík, praženičku, na odvar na vlasy. Materinú dúšku na večerný čajíček. Zemežlč na žalúdočné problémy. Starká bola múdra žena. Vedela všetko o bylinkách a vedela ich aj dať susedom ako liek. Nielen susedom ale aj zvieratám, ktoré so starkým chovali. Ak sa pozrela ráno na zvieratko a zbadala, že niečo s ním nie je v poriadku- šup ju do lesa. A už spokojne kráčala o chvíľu s náručou bylín.
- Jeseň bola prenádherná farebnosťou a množstvom dubákov, ktoré sme dennodenne zbierali, jedli a sušili na zimu.
- Najhorším obdobím pre starkých bola zima. Dni boli krátke a v chalúpke bolo potrebné stále prikladať do pece. Chodievali vtedy spať hádaj aj o ôsmej večer. Pre mňa ale zima tu bola nádherná. Tak krásne mrazom vymaľované okenné tabule som odvtedy nevidela. Júj či by som sa tam rada hneď veru vrátila.!